Čím nahradíte to, čo vám neprospieva?

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERA

Sedeli sme na krásnom mieste v prírode s mojou kamarátkou, úspešnou spisovateľkou a sprievodkyňou po krásach Slovenska. Jej manžel prehodil niečo na tému zbavovanie sa svojich škodlivých návykov. Nepamätám si, čo konkrétne vtedy riešil, ale v tej chvíli zo mňa vypadla otázka: “Čím nahradíš to, čo ti neprospieva?”. Gabika (jeho manželka a moja kamarátka) sa na mňa pozrela a s pobavením povedala: “To je naozaj hlboká otázka :)“. Časom som jej dala za pravdu a dnes je to téma článku ( aj do októbrového čísla Vitality 2015).

Ako vznikajú škodlivé návyky?
Prečo máme vôbec tendenciu škodiť si? Aké nutkania nás k tomu vedú a prečo je tak ťažké niektoré (hlavne tie škodlivé) návyky zmeniť? Otázkam tohto druhu a ich prepojeniu s Limbickým odtlačkom venujem tento článok.


Čo nám neprospieva?
Ľahká diagnostika návyku, ktorý neprospieva znie: to čo láka, je to možno aj príjemné a chutné, ale z dlhodobého hľadiska neprospieva. Môže to byť pokojne návyk nevyjadrovať svoje pocity, potreby alebo naopak na nich lipnúť. Vyžadovanie naplnenia svojich potrieb okolím pre pocit bezpečia.
Ďalej tendencia stavať potreby iných nad svoje. Alebo mať potreby plynúce zo strachu, že budeme odmietnutí a ponížení. Až po návyky a závislosti na omamných látkach, nutkavom deštruktívnom správaní. Do zbierky patrí aj návyk prehlušenia vlastnými emóciami, keď náprotivok nepostupuje vo svojom správaní tak, ako očakávame alebo si myslíme, že potrebujeme. Hádzanie svojich besných emócií na stranu partnera s obviňovaním, že on/ona za to môže, že nás štve, rozčuľuje, v niečom nám bráni, zakazuje, obmedzuje. To všetko sú ilúzie, projekcie vlastnej neschopnosti prejaviť sa s láskou a otvorenosťou v komunikácii a rešpektovať pocity, potreby ako svoje, tak aj partnerove. Vždy existuje cesta k vyriešeniu. Existuje jednoducho tým, že máme vzájomne v úcte svoje potreby a požiadavky, napríklad aj protichodné. Ochota rešpektovať rozmanitosť vytvára cestu ku zladeniu aj zdanlivo nekompatibilných smerov a otvára nové cesty a možnosti. Základom je rešpekt a láska k biodiverzite života, k rozmanitosti vibračných realít.
Základom života je láska, jej frekvencia a prejavy v najrôznejších obmenách.

Láska je to, čo sa zapisuje v kódovacom období do Limbického systému. Vibrácie, ktoré lásku reprezentujú, môžu byť a sú rozdielne. Tie, ktoré sú zapísané v kódovacom období, sú nám povedomé, cítime sa v nich “doma” a automaticky ich vytvárame. Niekedy ich aj bránime v mene “železnej košele“ – návyku, ktorý je nám tak známy. Nie vždy je to ale to, čo skutočne vytvára šťastie a spokojnosť v našich životoch.
Rozpor vychádza z faktu, že k zápisu v Limbickom systéme dochádza bez cenzúry. Nie je v tom žiadna chyba. To je ďalší paradox života, ktorý ale prestane byť paradoxom vo chvíli, keď sa chopíme zodpovednosti za svoje voľby a tvorbu. A to aj v kódovacom období, kedy je človek považovaný za nevedomého tvora. Omyl! Od začiatku sme tvorcovia svojich životov, aj v kódovacom období.

Kódovacie obdobie. Je obdobie počatia, prenatálne obdobie, pôrod a prvé roky života. V tomto období záleží na všetkom. Úlohu zohráva všetko, čo sa odohráva vo vibračnom poli dieťaťa. Vibračným poľom je mienené nastavenie matky i otca, ich prežívanie, reakcia na život, okolie, situácie, ich prejavy a nastavenia. To, čo sa deje v ich myšlienkach, pocitoch, činoch. Všetko hrá úlohu a zapisuje sa do Limbického systému plodu. Pôrod samotný je dôležitou cestou a všetko, čo sa na nej udeje, je kopírované v ďalších životných krokoch. Prvé roky života, manipulácia, komunikácia, fyzické zaobchádzanie s dieťaťom má rovnaký vplyv ako atmosféra, energia, vibrácie, v akých sa nachádza a vyrastá. To všetko je v skratke kódovacie obdobie a na základe zápisov. V tomto období sa vyvíja život jedinca. Z duchovného hľadiska si sami tvoríme tieto okolnosti, aby sme mali materiál k svojmu rastu a svojej misii tu na Zemi.

Limbický odtlačok a skutočná podstata lásky.
Limbický odtlačok je zápis v mozgu, ktorý určuje, k čomu prirodzene inklinujeme a k čomu nie. Keď je v kódovacom období všetko v poriadku, funguje Limbický odtlačok ako prirodzený navigačný systém na to, aby sme s ľahkosťou inklinovali k tomu, čo nám prospieva na všetkých úrovniach. Keď je v kódovacom období stres a iné neblahé vplyvy, Limbický odtlačok funguje úplne rovnako a naviguje podľa svojho nastavenia. Č
okoľvek, čo sa v tomto období odohráva, zapisuje sa do mozgu ako vibračná správa.

Ak ale toto nastavenie nie je v súlade so skutočnou podstatou lásky, život tomu tiež zodpovedá. Po tomto poznaní sa mnoho ľudí cíti vinnými. Napríklad rodičia svojich detí, ktorým nezabezpečili tie ideálne podmienky a „poškodili ich“. Zároveň sa cítia sami ako obete voľby a akcie svojich rodičov, ktorí toto obdobie nepodchytili správne. Oba postoje sú prirodzenou reakciou Limbického zápisu manipulácie, ktorý vzniká v dojčenskom období, keď s nami manipulovali ako s nedospelými bez dostatočnej vnímavosti k našej múdrosti a potrebám. Nerozumeli nám, pretože sme nehovorili formou slov a oni zase nekomunikovali na úrovni plazieho mozgu (telom) a ducha, ako komunikujú deti. Len sa domnievali, čo asi ako batoľatá potrebujeme, na základe načítaných rád, odporúčaní, atď. Nebolo prítomné prepojenie vibrácií – skutočná komunikácia medzi dojčaťom a rodičom. Zapísaný bol pocit bezmocnosti. A ten hovorí, že keď niekto o niečom rozhodne, už niet inej voľby – sme manipulovaní a nie je možné s tým nič urobiť. Z tohto obdobia pochádza silný zápis bezmocnosti, obmedzovania a hnevu …
Nie je ale dôvod na paniku alebo obviňovanie. Stačí si uvedomiť, že 

Limbický odtlačok funguje u každého jedinca, takže aj u vás a dá sa s ním pracovať.
Je možné prepísať staré zápisy a naučiť sa žiť život, nový spôsobom (problematike sa venujem na seminároch “Znovuzrodenie” a “Limbický odtlačok”).

Úľavu prináša poznanie, že si to všetko tvoríme sami, aby sme sa mohli vyvíjať, takže z určitého nadhľadu je to všetko v poriadku.
Dôležité je vziať za svoje bytie plnú zodpovednosť a pochopiť, že nikdy nemáme dôvod cítiť sa bezmocní, manipulovaní alebo obmedzovaní.
Tieto pocity, (u niekoho až presvedčenie), že je manipulovaný pochádzajú z nastavenia mozgu. Toto nastavenie možno prekódovať. Vždy máme na výber možnosť cítiť sa dobre bez ohľadu na danú situáciu. Vždy je to možné. Je len na nás, či sa naučíme tento postup vo svojich vibráciách nasledovať, alebo zostaneme v zajatí starých záznamov v mozgu.


Keď sme pod dlhodobým tlakom okolností, ktoré nás formujú do nepríjemných pozícií, rolí, štruktúr správania, tak náš systém v rámci prežitia hľadá únik. A nájde ho. Otázkou je, či nám táto forma úniku prospieva. Úprimne, nestretla som sa vo svojej praxi s formou úniku, ktorý by bol prospešný.
Forma úniku je u každého iná, aj intenzita sa líši. Tak je to aj u návykov – obľúbených aj menej obľúbených až po tie nutkavé. Prežívanie únikov je príjemné bez ohľadu na to, aká forma to je a aké prípadné následky so sebou nesie. V tej chvíli na tom nezáleží, ide o vyrovnanie energií. Opakované prežívanie únikov môže viesť k návykom a rozširovaniu ich foriem. Potom záleží na tom, či je daný návyk prospievajúci, alebo nie.

Rozpoznanie svojich tendencií je základom úspechu.
Kto sa nevidí a nie je schopný sebareflexie, musí naraziť, aby sa zastavil. U každého je to pomyselné “dno” niekde inde. Niekomu stačí jemný náznak – prežívanie na hlbokej úrovni vnútorného sveta mu dáva impulzy zmeniť svoj život a aj im načúva, takže sa vo vonkajšom svete nemusí odohrať tak veľa, aby pochopil/a. A naopak, u niekoho niekedy nestačí ani veľa udalostí v realite vonkajšieho sveta a aj tak nechce, alebo nemôže vidieť a prezrieť. Prezrieť za kulisy vonkajšieho diania, pretože to čo sa deje a ako sa dejú udalosti vo vonkajšom svete, je odrazom vnútorného nastavenia človeka. Život hovorí svojim jazykom veľmi zreteľne a nahlas pre tých, ktorí majú uši, aby počúvali a oči, aby videli.

Závislosti a škodlivé návyky sú dnes bohužiaľ už bežnou témou.
Obviňovaním sa zo škodlivých návykov ich len posilníte, pretože im venujete pozornosť a zaoberáte sa nimi, a tým pádom sa ich pozícia v živote utvrdzuje.

Dôvodom, prečo tieto návyky vznikajú, je potreba úniku. A je nutné pripomenúť, že korene stratégie úniku korenia v útlom detstve, pôrode a prenatálnom období. Životné udalosti v dospelosti súvisia s detstvom človeka. Následkom tlaku v akejkoľvek forme vzniká tendencia uniknúť, a tým pádom aj návyk. Takže cesta von je prestať podporovať a vytvárať na seba tlak a návyk pominie.

Príklad: “… stále neskoro … :(
Často som chodila neskoro a nevedela som si s tým rady. Nenávidela som tie trápne momenty, kedy som sa už po neviem koľký krát ospravedlňovala … Môj návyk chodiť neskoro sa nezmenil ani tým, keď som sa začala pripravovať na cestu skôr. Niečo sa do toho zaplietlo, šup, pol hodiny ubehlo ako voda a zase ten stres. Roky som to riešila a nevedela prísť na to, ako to zmeniť. Rozlúštenie prišlo. Limbický zápis nerešpektu a poníženia môjho vlastného životného rytmu urobil svoje a vytvoril rozpor medzi mojím prirodzeným rytmom a tým, ktorý okolie označilo ako “správny”. Ako dieťa som bola označovaná za “pomalú”, “všetko mi hrozne trvala. Všade na mňa tlačili, aby som bola “rýchlejšia”. Vytvoril sa tým u mňa návyk tlačiť na seba, aby mi stačil kratší čas na čokoľvek (zbaliť si veci, naučiť sa niečo, vstúpiť do vzťahu, rozhodnúť sa o čomkoľvek, vzrušiť sa k milovaniu, napísať článok. Únikom z tohto tlaku bol moment, kedy som to vzdala a všetko mi bolo jedno. To viedlo k pocitom viny a frustrácie, aká som nemožná Riešením pre mňa bolo prepísanie tohto odtlačku a následne prirodzená zmena postoja k vlastnému rytmu, než ako mi predtým bolo vyzrkadlené. Od jeho popierania a ponižovania som vedome prešla k rešpektu a akceptovaniu vlastného rytmu. K jeho znovu navráteniu do bežného života. Uchopenie tejto reality znamenalo v praxi to, že som sa vrátila k svojmu “pomalému” rytmu v bežných dňoch. Uctievam ho, v rutine života, v chôdzi, jedle, prípravách. Vnímam ho a je pre mňa oveľa jednoduchšie odhadnúť, koľko času potrebujem na čokoľvek a byť tým reálna v sľuboch a plánoch. Tlak zmizol, som so svojím prirodzeným rytmom spokojná :). Vo svojom rytme cítim tep života, správnosť krokov a láskavosť univerza – všetko dáva zmysel.

5 min meškanie môže zmeniť život :)
Dôležité je byť v správny čas, na správnom mieste, so správnymi ľuďmi. Niekedy to ale znamená aj prísť v iný, než presne dohodnutý čas. Civilizovaný človek má totiž veľmi malú schopnosť odhadnúť správnosť momentu so všetkými širokými súvislosťami. Dohaduje si termíny tzv. „ od stola“, bez citu a intuície.
Ovplyvňuje nás široké spektrum energií a preto niekedy je 5 min. meškanie bránou k úspešnému stretnutiu. Pretože sa zmenili energie a otvorila sa nová tatvická brána. A tým sa udalosti odvíjajú pozitívnejšie.

Čo má tú silu zmeniť naše návyky?
Je veľa vecí, ktoré vytvárame neúmyselne a potom sa čudujeme, prečo to v našom živote existuje. Žijeme oddelení od uvedomenia si pravého momentu tvorenia, oddelení od svojej sily tvorcu nechápeme to čo sa deje. Máme len pulzujúcu otázku: “Prečo sa mi to deje? Prečo ja? “.
Na tieto a podobné otázky nedostaneme pravdivú odpoveď, kým sa nezastavíme a neponoríme do skutočnej vibračnej reality svojho života. Čo sa deje vo mne, čo sa deje okolo, čomu hovorím áno a čomu nie? Čoho sa cítim byť účastná/ý ako tvorca/tvorkyňa a pri čom mám pocit bezmocnosti?

Sme podmienení myslieť si, že naše problémy sú dôležité.
A zaoberať sa tým čo nefunguje. K tomu sme motivovaní a manipulovaní – zaoberať sa v myšlienkach tým čo nefunguje a hľadať riešenie. Vtip je v tom, že pokiaľ sme v strese, smútku, strachu, úzkosti alebo neistote, tak nič vo vonkajšom svete nenapravíme. Naopak posilníme tú emóciu ktorú práve prežívame. Skutočný hrdina funguje inak, než nám servírujú filmové príbehy.

Zmeny vo vonkajšom svete prichádzajú skrze zmeny vo svete vnútornom.
Besnenie okolo nás má za úlohu odviesť pozornosť – našu pozornosť od podstatných vecí. Od krásnych javov na planéte, u nás, v nás, od krásy vo vnútri, v tele, v duši, mysli, v našom krásnom bytí. Neustále narastanie stresu, ktorý je umelo v spoločnosti vytváraný, má za úlohu ubiť nás a sformátovať do poslušných. Nemusí to tak byť.

Čím nahradíte to, čo vám neprospieva? :)
Prepisom toho, čo je nefunkčné v Limbickom systéme, prepisom onoho nastavenia, ktoré niekde vytvára tlak a obmedzenie. Následne rešpektom, akceptovaním toho, čo je prirodzené a prospešné práve pre vás. Inak myseľ blúdi v minulých zážitkoch, nevedome oživuje staré vibrácie a tie sa zhmotňujú v prítomnosti vo forme skúseností.

Moja dlhoročná skúsenosť s prepisom Limbického odtlačku hovorí, že vibračná skúsenosť stojí nad všetkým.
Každým okamihom vytvárame svoju realitu. Jednoducho tým, že vysielame vibrácie, tým, na čo myslíme, ako sa cítime. Táto realita sa potom zhmotňuje. Limbický odtlačok, ako som už spomínala, je určitý automatizmus, ktorý nám v ideálnom prípade zľahčuje život, v opačnom nezľahčuje. Každopádne je všetko naším výtvorom, aj to, čo sa nám nepáči. Nikto nerozhoduje o správnosti našich životných rozhodnutí okrem nás samotných. Celá zodpovednosť je na nás.

Všetko, čo robíme, je posvätné.
Naša vôľa a moc sú väčšie a posvätnejšie, než sme si kedy uvedomili.
Náboženstvo a umenie sú umelo vytvorené pojmy a inštitúcie. Ak je život prejavom ducha, tak každý čin je posvätný a je prejavom ducha v nás. Náboženstvá sú založené na moci, manipulácii a hlavne strachu – to nie je žiadna novinka. Vojny z náboženských presvedčení a atentáty, masové samovraždy, nie sú neznáme.

Aký zmysel má myslieť len tak na čokoľvek, dovoliť svojej mysli túlať sa cez deň len tak, a tým nevedome vytvárať realitu?
Popritom ísť v nedeľu na omšu alebo na meditáciu a pritom mať v živote chaos, neporiadok a stres? Život je posvätný sám o sebe. Je potrebné ho cítiť, vnímať, byť s ním v spojení, so životom sami v sebe. Keď nie sme v spojení, nevieme, necítime, potom nám ostávajú filozofické úvahy o živote a úžasné teórie o tom, ako to asi v tomto svete funguje. O tom sa ale dá iba premýšľať, donekonečna diskutovať, no nedá sa to však žiť.

Na mojich seminároch ZnovuZrodenia si kladieme otázku:
“Čo z toho, čo robím, mi skutočne skvalitňuje život?”

Vnímam, čo všetko je potrebné zmeniť, nahradiť, prekódovať? „

Sú moje myšlienky a pozornosť nastavené na vytváranie harmónie v sebe, v okolí, na planéte?

 

Páčil sa vám članok? Dajte o ňom vedieť aj ostatným.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


*